8-ročný syn nekomunikuje a veľa klame
Ahojte,
viem, že mnohé budete riadne hnusné, ako vždy, ale potrebujem sa o tom bez hanby s niekým porozprávať, preto anonmyne... Prosím, mám teraz ťažké obdobie, aspoň kúsok buďte zhovievavé a nepíšte rovno urážky. A hlavne si prv prečítajte, čo píšem. Ďakujem za každý dobre mierený názor aj radu.
Mám tri deti. Žijeme na dedine, máme psíky, mačku, chodíme na výlety. Deti nemajú mobily ani tablety, nemáme televízor. Veľa si čítame, hráme sa spolu. S mužom sa občas hrajú PS alebo pozerajú film, vždy spoločne, spolu sa hrávame veľa spoločenské hry. Deti nebijeme. Snažím sa o rešpektujúci prístup a veľa sa vždy o veciach rozprávame. Ja som u nás doma tá nekonečne milujúca, a muž zas autorita.
Najstarší syn bol odmalička veľmi inteligentný, no uzavretý do seba. Keďže mám ďalšie dve mladšie deti, viem porovnať povahy, a naozaj sú tam obrovské rozdiely, hoci majú rovnakých rodičov.
Malo to aj svoje výhody - napríklad sa mi nikdy nehodil v obchode o zem, dalo sa s ním pekne kamkoľvek ísť, vždy bol slušný, skôr utiahnutý, na druhej strane, ak urobil chybu alebo niečo zle, nikdy sa to s ním nedalo riešiť rozhovorom, nech som sa akokoľvek snažila. Uzavrel sa do seba, odišiel dokonca aj z vlastnej narodeninovej oslavy, a radšej sa zavrel v izbe, než aby sa šiel napr. ospravedlniť, keď niekoho nechtiac buchol. Ak sa rozhodol, že čosi nechce, nedokázali sme ho nikdy donútiť, aby to urobil, nefungovala pozitívna ani negatívna motivácia, ani žiadne vysvetľovanie.
V škole sa ale už zadaptoval, cíti sa tam "ako doma" a (pre mňa) prekvapivo je z neho v triede vodca, je suverénna osobnosť, pritom býval práve skôr utiahnutý. Dlhšie neboli problémy, ale teraz nám pani učiteľka napísala pár vecí, ktoré za posledné tri mesiace "vyviedol". Nechcem ich konkretizovať, ale zabolelo ma, že išlo o veci, kde sa narúša telesná integrita iného človeka alebo že niekomu ublížil rečami. (Nikoho nezbil ani nič podobné.)
Čo je ale horšie, nikdy nám o tom sám od seba nepovedal, dokonca aj keď pani učiteľka povedala, že dnes už pôjde správa rodičom a nech im o tom povie prvý, tak nič nepovedal, ani na priame otázky, že čo sa dnes stalo v škole. Ja som mu celú správu od pani učiteľky aj prečítala a konkrétne sa ho pýtala na to, čo sa stalo. Žiaľ, viem, že mi o tom ani vtedy nepovedal pravdu (veľmi by som mu chcela veriť, naozaj to nie je o tom, že mu neverím, ale boli tam svedkovia, preverovala som s učiteľkou).
Nejde o nejaké obrovské prehrešky, ale zjavne sa to nazbieralo a už to ruší aj učiteľku a mňa to trápi. Podľa muža je to tou mojou mäkkou výchovou, a poriadne by si zaslúžil na zadok. Ja si nemyslím, že to niečo porieši. Vymysleli sme mu trest (zákaz a odobratie niečoho, čo má rád + napísať ospravedlnenie spolužiakovi), ale nemám pocit, že to niečomu pomôže. On aj keď mu to opakovane vysvetlíme, nedokáže zopakovať, prečo ten trest má.
Keď sa so synom rozprávam o takýchto témach, akoby pozeral cezo mňa, nevníma ma veľmi, ak aj niečo povie, býva to polopravda alebo nejaké klamstvo, ale najčastejšie vôbec nereaguje a snaží sa z debaty ujsť. jednoducho sa s ním NEDOKÁZEME rozprávať, nejde to nijak raz. Viac sa dokážem zhovárať s päťročným mladším synom. Aj učiteľke aj nám sľúbi, že sa to nebude opakovať, a potom to zasa spraví. Dôvod na správanie nikdy "nemá", on nevie, prečo to spravil, alebo si vymyslí niečo, čo dokázateľne nie je pravda (typu, že ho šikanujú a sa mu posmievajú - raz som do školy prišla konkrétne s touto otázkou, lebo ma doma o tom presvedčil, a teda nebola to pravda).
On má veľmi veľa úžasných vlastností, naozaj, a je veľmi múdry. Ale mám pocit, akoby mal takú zákernú stranu a ja neviem, čo s ňou, ako mu s ňou pomôcť. Zrejme, keby sa nás viac bál, asi by sa viac kontroloval? To tvrdí muž... a je pravda, že ak už to narúša ostatné deti, tak je to na hranici aj pre mňa.
Ja sama mám za sebou roky terapie, to moje rodičovstvo nie je nejako úplne náhodné, snažím sa plátať chyby našich vlastných rodičov a byť deťom dobrou matkou... Radila som sa ohľadom návštevy psychológa, ale moja psychologička mi povedala, že v takom veku a pri takejto povahe jej tam on sám aj tak toho veľa nepovie... a pracuje sa skôr s rodičom.
mam podobneho syna, jenajmladsi zo 4 surodencov, 12rocny, od mala inteligentny, premyslavy, uzavrety, ale aj extremne tvrdohlavy a manipulativny. Mnohi ludia mi hovorili, ze je ako dospely, Neuzna nikdy chybu, malokoho uzna za utoritu. Nie je vodca v triede, a ma velmi obmedzeny okruh ludi, ktori by sa dali nazvat jeho kamarati.
@cookie29 ano, uz som ho objednala. ale ja mam najlepsiu detsku psychologicku v nasom meste. chodim k nej na terapie odkedy mám sama deti. tá terapia dietata nie je taka lahka a sama mi povedala, ze ona si nemysli, ze s nim poriesi viac, ako uz teraz riesime skrz mna na mojich sedeniach, pretoze on nie je prirodzene otvoreny typ a je este aj malicky. kazdopadne, termin az o dva mesiace :/ tak dovtedy sa budem trapit
@negymama a maval taketo problemy, ze vam klamal a pod? nasla si niekedy nejaku paku nanho?
Myslím si že kontrolovaním a obmedzovaním, kritizovaním sa iba viac uzavrie do seba a takisto konzultáciami s kvázi odborníkmi- akoby bol nenormálny a trebalo ho "opraviť", je to normálny chlapec, to že je ešte dieťa neznamená že si nezaslúži rešpektovanie svojich povahových čŕt a pochopenie zo strany dospelých. Chlapec sa ešte bude vyvíjať a x krát sa zmení....
ano, klame a manipuluje, je velmi velmi tazka natura prakticky od batolata.
takzo najst "paku"...on neuzna ziadnu paku ci vyhrazky, ci uplaty nieco za nieco. Jedine co pomaha je jeho da sa povedat samovyvojj. Teraz mi ide do puberty a paradoxne je jeho povaha lepsia, maksia a poddajnejsia...akoby viac potreboval spolocnost , hlavne rovesnikov a naucil sa viac prisposobit spolocnosti.
@negymama vdaka za toto, on mával aj ine problémy (neovplyvňovali nikoho ineho len jeho) a presne z nich vyrástol. Dáva mi to nadej. Vraj ťažké povahy v detstve môžu mat ľahšiu pubertu
@mladena ano, z toho mam strach, ze vrtanim sa viac stihane. Na druhej strane, ako docielit, aby prestal v správaní?
a myslim autorka, ze mate velmi dobry pristup a vychovu.
kedze mam take, ci podobne dieta, presne viem ake to je.
Tieto deti maju velku inteligenciu a charizmu, moj syn je pekny na tvar, ma uhrancive prenikave oci. Nemal nikdy taku tu klasicku detsku naivitu ci ovplyvnitelnost, nedal sa nicim "kupit" - nejake odmeny ci nalepky a podobne veci nanho nikdy neplatily.
Vyzaduje iny pristup, on napr. v skole pracoval dobre, vzdy mal dobre znamky, ale vzdy urobil len to co treba, nic navyse..nesnazil sa nikdy niecim vyniknut ci zavdacit.
Mal aj zopar konfliktov s detmi, kde tiez jeho verzia bola ina ako som sa dozvedela od ucitelky ci rodicov.
@negymama úplne presne!!! Nikdy sa nedal uplatit, kúpiť, za odmenu nikdy nic. Je veľmi múdry a je aj pekný fyzicky. Presne presne ako píšete. Nema potrebu niekomu vyhoviet, niekoho ohurit, netúži po uznani, odmene. Ťažko sa s nim teda pracuje, ak niečo nechce. Nasli ste si časom nejaky spôsob, ako naňho?
nemyslim si vobec, ze tvoja 'makka' vychova je chybou a ze by pomohlo, keby sa vas viac bal.. naopak, bolo by to este horsie.. problemom moze byt, ze aj ked sa snazis mu verit, v skutocnosti mu neveris.. veris tomu, ze ma nejaku "zakernu cast', ktorej sa bojis a mas potrebu ju ovladnut, aby neboli problemy.. je to prirodzené, v kontexte toho, ako sa vnima rodicovstvo a ako sa berie zodpovednost rodica za dieta a za to, ako sa chova.. v skutocnosti to tak ale nie je, ako sa to bezne berie.. rodic nie je a nemoze byt takto zodpovedny za dieta.. takze ak to v sebe takto prijmes, ze nie si za to zodpovedna a to, ako sa syn sprava, nie je tvoja chyba a vysledok tvojej vychovy, zbavis sa velkeho pocitu viny, ulavi sa ti a do vztahu so synom sa dostane velky pocit slobody, ktory moze napomoct tomu, aby sa ti otvoril, ak to bude potrebne.. inak by som odporucila riesit iba konkretne problemy, ktore vzniknu a to tak, ako si momentalne schopna.. nesnaz sa prilis zistovat a riesit nejaku celkovu pricinu, ktora je za jeho chovanim, aby si akoze jednym tahom vyriesila vsetky terajsie aj buduce problemy s nim.. ono, ak sa uvolnis, zbavis sa stachu a toho tlaku, ze musis nieco vyriesit, tak sa to zacne uvolnovat a riesit vlastne same..
jo a muza by som tiez ukludnila.. neviem, do akej miery a a akym sposobom prejavuje voci synovi svoju 'autoritativnost', ale z tvojho opisu sa mi zda, ze aj tak synove problemy riesis viac ty, ako on
s takymito detmi sa nepracuje 🙂 .. ony pracuju s tebou 😀
@reanda presne 😂😂
Nie vždy to musí byť úmyselné klamanie. Je možné, že veci vníma inak a aj si to inak v hlave poskladá a odôvodní.
Zaujímavý bude podľa mňa ten bod, kedy sa stal z neho "vodca" a čo tomu predchádzalo. Keď introvert vystúpi zo svojej komfortnej zóny, často je to následok nejakého vnútorného zlomu - narušenie hranice, pretečenie pohára, strata slobody / dôvery...
myslim ze to bude povaha, moja je taka ticha voda brehy myje a okolo 2-3rocnika to bol uzas, proste som si musela najst cestu ako z nej vytiahnut veci. Ked sa nieco dialo. Aj s krikom, s tym, ze ked nepovie co jej vadi, tak nemozem jej pomoct.
Podla mna vodcovska osoba v triede a tie poznamky = on si o sebe moze vela mysliet, je sikovny, pekny, nema v podstate ziadnu konkurenciu, samostnanty... deti robia co on povie, a ked nie nevadi, nedobija si nic. Nemas mu ani co zakazat, lebo nic take nema/nerobi/nic ho nezaujima. A je mu to fuk, ak je ako moja, tak mikne plecom na vsetko, ved nevadi, zakaz mi, zober mi.. no a co.
Vy by ste sa mali ukludnit, dieta si poznate ako tak, deti su naozaj rozne, a reagovat a spravat sa musia naucit. Dohovorila by som mu s kludom vzdy, aj o tom, ze je naozaj dolezite aby sa vyjadril k tomu, co preco a za co sa dialo a na tom si napr. ja trvam. Ak uz pride poznamka, tak sadne a povie co sa stalo. Ziadne ze nie, lebo to su vazne veci, mozu prist pokarhania, problemy v kolektive. A treba sa ustit ze nejde o vaznejsie veci. Nakoniec uz teraz komunikujeme o skole zartom, co ste zase komu vyviedlo atd.. pomohlo aj to, ze uz som poznala deti v triede, stretali sa aj mimo skoly aj s rodicmi sem tam... a viem teda, ze deti su rozne, u nas sa ukazala sikana az po rokoch ale prave naopak, "sikanovana" ("" lebo tak to bolo oznacene v skole, boli to kadejake poznamky a zartiky jej smerom atd) bola dcera a ona si to svojskym sporobom vybavila vzdy s dotycnym a nic si z toho s tou povahou nerobila. Ale vnutri ju to muselo trapit. Casom uz ked nieco vvyviedla zacala to hovorit rovno ako otvorila dvere, lebo parkrat sme veci riesili a ja som nevyvadzala, tym padom vedela ze ju nezastrelim za to :DD A viac zurim, ked sa to dozviem od niekoho zo skoly a hlavne neviem jej verziu = neviem reagovat. casto totiz ucitelky/rodicia vedia taku tu "svoju" verziu a vtedy naozaj nemusi ist o klamanie.
ja osobne nechapem, preco tu kazdy kazdeho automaticky posiela k psychologovi? to sa inak veci ozaj riesit nedaju? niekedy je to proste v povahe, v takom pripade s tym psycholog vie len tazko nieco spravit a rodic sa moze teda postavit aj na hlavu a dieta jednoducho nezmeni.
@pannama1 suhlasim s Tebou aj s tym psychologom, nie vzdy je to riesenie na vsetko a tiez sa divim ze vzdy je odpovedou ist tam.
Druha vec ale je ze rodic by sa mal postavit aj na hlavu, z reci zadavatelky je jasne, ze chlapec uz ublizuje detom okolo, nenazvala to priamo, ale kludne to moze byt nabeh na sikanu dalsich deti (je vodca v triede a ublizuje slovami - to na zaciatok staci, uz nepovedala ci uraza, vysmieva sa, ma blbe poznamky, atd atd). A kludne to moze byt Tvoje dieta co to schyta a bude ho to ovplyvnovat. Takze uzavriet to s tym ze "dieta jednoducho nezmenim" tiez nie je riesenie...
ono to nie je taky typ klamania, ze dieta si vymysla, alebo sa chce vyhnut trestu ci ziskat nejaku vyhodu.
tieto deti maju take ego, ci ako to nazvat, ze neznesu pocit byt zdegradovani, mat za nieco podiel viny, ci mat nejaku nedostatocnost v niecom. Preto moj syn napr. nikdy nesiel do sutaznych hier, kolektivne hry priam neznasa. oni neznesu prehru, ci byt v niecom slabi, nedostatocni.
preto radsej pouziju klamstvo a trvaju na svojej verzii, aby nestratili tvar. a akykolvek pokus im to odhalit, vedie este k vacsej zatvrdilosti.
Ahoj. Ako prve úplne chápem úvod , ja sa sem tiež už veľakrát bojím napísať a keď potrebujem niečo naozaj take , tak radšej tiež anonym . Lebo niekedy niektoré sa fakt začnú navazat a to cloveku v zlej situácii neprospeje . Ja mám len jednu dcérku ešte malíčku . Jeden a pól roka . U nás je to už tetaz opačne , ja som tá prísnejšia a muž je ten dobrý , je s ním aj malo , ja na ňu kľudne aj zvysim hlas , hádže hračku o zem , zoberie . Príde tata a hneď môže všetko na svete , nechce sa ísť kúpať tak sa nejde kúpať a keby som niekam odišla na dva týždne , tak dôjdem a bude dva týždne neokupana 🤣 zatiaľ je to ok je malička , ale ja tam vidím u nás problém tu rozdielnu výchovu a rozdielny prístup k nej . Ja by som ti teda asi poradila , keď už robí kvázi zle druhým a zrejme cielene , samozrejme žiadne bitky , ale asi trosku sa dať na podobnú vlnu s manželom . Samozrejme žiadne fyzické tresty to nie , ale možno dať synčekovi najavo, že naozaj prestrelil, moja mama sa so mnou v tom veku a vlastne doteraz keď sa pohadame prestala baviť 🤣 ja nejovorim , že je to najsprávnejšie , ale ja som vtedy ako dieťa pochopila, že už to bolo cez čiaru a mrzelo má, že sa mama na mna hnevá a nebaví sa so mnou . Teraz sa tu prosím tiež do mna nepustíte niektoré, jasne, že to neni ideálny spôsob, ale u mna to pomohlo uvedomiť si. Potom som sa krotila a nevymýšľala , nechcela som ju raniť a sklamať či klamať, jasne že za nejaký čas som zas niečo vyviedla . Ale proste niečo som spravila zle, tak to malo následky . Napísala si krásne cely príspevok , je vidno, že si jedna inteligentná , rozumná a milujúca maminka a deti aj muž musia byt nekonečne šťastní, že tá majú . Ja ti pevne držím palce , aby sa podarilo nájsť nejaký balans , nejakú zlatu strednú cestu , si super a neboj , aj ako pisu baby , vyrastie z toho ale samozrejme sa nesmú pred tým zatvárať oči , presne ako to robíš ty a snažíš sa to riešiť. Bohvie čo by som ti odpísala o 6 a pól roka, teraz sa mi asi dobre “mudruje”, ale chcela som tá aj podporiť a vyjadrit ti obdiv, určite to bude fajn . Ak budeš niekedy chcieť, kľudne mi nápis správu, že si niekedy trebárs napíšeme . Ja by som určite potrebovala tvoje rady ako od skúsenej maminky . Alebo len tak z dlhej chvíle . Drž sa !
@negymama bože, neuveriteľne, ako su si podobní! To musí byt nejaký typ osobnosti potom. Moj syn napríklad - uz teraz všeobecne obľúbení - odmietol ist ako na lyziarsky, tak aj na korculiarsky výcvik so svojou triedou. Radšej sedel cely týždeň s inou triedou v škole!!! Veľmi som sa kvôli tomu trápila, ze aky je "divný". Toho roku prvýkrát vyjadril túžbu ist do tábora, inak doteraz ani nápad. Presne, obava z vlastného zlyhania, straty tváre. Úplne do bodky. Radšej nieco ani nebudem robiť, ako by som v tom zlyhal. Akurát teda co s tym, to neviem
@colsami ano, súhlasím, je nasa povinnosť nieco urobiť, akurát neviem, ze co. Mna veľmi mrzí, ze niekomu ublížil. Ja som bola sikanovana v skole a som na to citlivá. Muža stve omnoho viac to, ze nam klamal a dalej klame, a sam od seba nepovedal, ze tie konkrétne veci, ktoré urobil, ho netrápia, vraj chalani "robia blbosti". Ja s tym nesúhlasím, ubližovať inym je absolútna hranica a to, ze klame, je podla mna jeho nešťastná povaha.
je to vlastne smiešne, ze každého z nas na tom štve nieco iné a tu druhu vec vie ospravedlniť.
Každopádne, okrem uvedeneho trestu, neviem, ako viac sa na tu hlavu stavať :(
@reanda a ja som tuto chybu kedysi dávno urobila haha , išla som rovno psychiatrovi , bola som mladá a polhodinu som mu tam bulikala o nešťastnom vzťahu podvode atd a on chudák , že treba sa porozprávať so psychológom , že psychiater je na iné veci (ale bol veľmi mily), vždy keď si na to spomeniem sa sama pred sebou zahanbim jak som mu dopodrobna opisovala všetko, a vtedy má naučil , že na to je najlepsi psychológ . To len tak mimo tému že som si na to spomenula hehe
autorka-a udrel niekoho viackrat, bije deti kazdy den, ci co sa tam vlastne udialo? ucitelka to priamo videla? o co vlastne islo?
Neviem veľmi poradiť, akurát chcem pochváliť trpezlivosť a snahu riešiť stav v čo najlepších možných hraniciach.
Povedala by som to asi takto:
Niekedy sa tie zvláštne, výnimočné, či nekonečné komplikované deti rodia práve tým rodičom, ktorý to dokážu ustáť.
A vykorčuľovať z tak náročného vzťahu iba s pár sramami.
Držím ti palce!
Vela krat sa do introvertov nadava aj ludom co nie su introvertni ani zdaleka, len su to skôr mlcanlive typy...odjakziva platilo, ze najnebezpecnejsi clovek v miestnosti, nie je ten co hulaka, ale ten co mlcky pozoruje a premýšľa. V tomto pripade je psycholog dobry krok, lebo chalan ma zlahka sociopaticke sklony a to je chyba v programe, s ktorou si vychova a dobry umysel neporadi, ak je to naozaj tak.
Ťažko posúdiť z toho čo píšeš. Možno ja pridám odpoveď , úplne iného súdka. Ja možno viac pridržam manželovi. Deti nie su malí dospelí. Myslím si , že príliš rešpektujúca výchova je niekedy aj na škodu. Deti , aj do dospelosti , potrebujú vnímať autoritu ako autoritu a naučiť sa počúvať. Hádzanie sa o zem pred obchodom je podľa mne menej škodne ako klamstvo. Co psycholog to iný názor. Mne sa veľmi páčia názory českého pedagóga Mareka Hermana. Zdá sa mi , že pri výchove sa straca zlata stredná cesta . Snažíme sa.deti rešpektovať ale tolerujeme ak oni nerešpektujú iných - rodičov, spolužiakov ....sú pre nás takí malí bohovia, čo im dáva taky pocit nedotknutelnosti . Myslím si, že práve u malých detí, tak do 6 rokov treba pracovať s ich "uznavanim autority". Rodic je milujúci, ale je autorita, učiteľ nie je kamarát, ale je spravodlivá autorita, dospelý je autorita .... Autorita neznamená niečo zlé- neznamená ze nie si milujúca, spravodlivá, ochraňujúca ...ale je to to, že už primerane veku a skúsenostiam vieš čo je pre neho najlepšie
no moj ma v dobrom sokoval ked v siedmom rocniku vyhlasil, ze pojde na lyziarsky. Dokocna ho aj zvladol, naucil sa lyzovat. Do tych 10-11 rokov nejake kolektivne aktivity nonsens, On je aj celkom fyzicky zdatny, ma sportovu postavu, ale nejaky sport nepestuje, vsade sa vyzaduje vykon, su sutaze a to on neznesie. chodil na futbal, 3x sa prihlasil a tri x odhlasil.
v podstate on nechodi na ziadne kruzky do kolektivu, doma si sklada lego, ma konstrukcny talent, teraz sme ho prihlasili na on-line programovaci kurz. Dobre mu idu aj jazyky, on si sam pusta lekcie na duolingo v roznych jazykoch. je od mala bilingvalny, takze vie plynule po madarsky slovom aj pismom, plus ma dobru anglictinu, uci sa sam po nemecky a spanielsky.
ja si myslim ze psycholog, len treba najst dobreho co nie je jednoduche...