13 mesačné dieťa nás bije. Čo nám odporúčate?

Zodpovedané
20. dec 2020

Dobrý deň,

môj syn má 13 mesiacov a je ukážkové dieťa. Až na jednu vec - keď ho vyzvem, aby nás pohladkal, začne nás cápať. Chápala by som, že hladkanie je preňho ešte náročný jemný motorický úkon, takže namiesto hladkanie človeka švacne. Vždy mu vysvetľujem, že nemôže cápať, že to bolí, že ma má pekne pohladkať.

Ja pohladkám jeho po tváričke a zoberiem jeho ruku a s ňou jemne prejdem po svojej tvári, s tým že mu hovorím "pozri, takto máš hladkať, jemnučko". A on ma zasa švacne. A keď mu chytím vo vzduchu ruku a dôrazne poviem "Au! To bolí, no no cápať", tak sa začne veľmi smiať.

A to je vlastne to, čo ma trápi. Vždy, keď poviem ja alebo manžel "au", tak sa začne smiať. Pred pár dňami manžela buchol naozaj silno hračkou po tvári a opäť sa na tom začal smiať. Neviem, odkiaľ niečo také pobral. Nekričíme po ňom, ani jeden po druhom navzájom, nebijeme ho, nikto v rodine sa nespráva agresívne.

Máme doma aj mačky, ktoré sú s ním od narodenia a tie má veľmi rád. Pekne sa s nimi hrá, nerobí im náročky zle, napríklad, keď sa s nimi hrá s mávatkom, tak ich nikdy nešvacne. Hrá sa s nimi opatrne, ale potom ich ide "pohladkať" a tiež ich capa. Ale to ho vždy zastavím, že nesmie, mačičky to boli a vtedy sa nesmeje.

Nechcem, aby z neho vyrástol malý agresor, ktorý bude ostatných biť. My sme veľmi zásadoví rodičia, hoci nie sme za fyzické tresty, úplne od malička má vytýčené hranice, stále sa držíme toho, že autoritou pre dieťa je rodič, nie naopak. A hoci sme láskaví a všetko mu vysvetľujeme, nehučíme po ňom, ani sa ním nenecháme zlomiť. Stojíme si za tým, čo sme povedali.

Napríklad, keď trieska hračkou o zem a aj po upozornení neprestane, tak mi ju zoberiem a môže revať koľko chce, nedám mu ju naspäť. Musí si nájsť inú zábavku.

V poslednej dobe začal byť aj dosť jedovitý a snaží sa presadzovať si svoju vôľu hádzaním sa o zem a podobne. To na nás veľmi nefunguje. Vždy mu veľmi pokojne vysvetlím, že takým správaním nič nedosiahne a odpútam jeho pozornosť inam.

No to s tým bitím ma dosť znepokojuje, lebo nechcem vychovať potenciálneho šikanátora, ktorý bude ostatných biť a smiať sa na tom.

Ako to môžem odstrániť?

Čo mi odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

vek vášho synčeka je obdobím uvedomenia si autorstva svojich činov a ich účinku. To znamená, že napríklad , keď vy mu ukazujete ako jemne hladkať po tvári, to je mu príjemné, keď to robíte jemu. Avšak on je fascinovaný vašou reakciou, keď vás buchne, je plná energie. Smeje sa lebo ho baví vaša silná odozva, ste na neho sústredení. Avšak on nechápe a nerozumie tomu, že vás to bolí. To je schopný pochopiť až keď mu začnú fungovať zrkadlové neuróny cca okolo 4 rokov. Preto jeho búchanie nie ej prejavom agresivity, ale objavovania sveta a jeho odpovedí na jeho konanie. Samozrejme mu nedovoľte vás bič, ale mu vždy opakujte, že to bolí a cápať môže do sedačky. Dajte mu dve možnosti, ktoré sú prijateľné. Nečakajte, že už danú vec neurobí, lebo nemá na to mozgovú výbavu.

Hádzanie sa o zem, keď mu limitujete nevhodné správanie poukazuje na to, že daná vec ho zaujíma a jeho temperament sa prejaví v silnej odpovedi.

Čiže odporúčam, aby ste vnímali jeho nevhodné správanie len ako výsledný jav jeho sebarozvoja. Nevhodné správanie je treba ihneď zastaviť, ale potrebu (objavovania, nachádzanie a rozvoj vlastných schopností a talentov, sebarozvoj) treba naplniť.

To znamená, ak po zastavení nevhodného správania nastane krik, hádzanie sa o zem je treba prejaviť pochopenie, že sa mu to nepáči a vytvoriť mu priestor, aby sa emócia hnevu uvoľnila. Po upokojení mu vytvorte bezpečný a inšpiratívny priestor, kde môže objavovať to, čo potrebuje. Napr. búchať nie hračkou, ktorá sa zničí, ale jeho hračkárskym kladivkom do drevených blokov.

Príjemný deň želám.