Neplánovane čakám tretie dieťa a zvažujem interrupciu. Ako sa správne rozhodnúť?

Zodpovedané
17. mar 2023

Dobrý deň,

v prvom rade ďakujem za Vašu prácu a za všetko, čo robíte. Nikdy som si nemyslela, že pomoc budem potrebovať raz aj ja.

Neplánovane som otehotnela, bolo by to naše tretie dieťa. Staršia je škôlkarka, mladší má rok. Obidve deti boli plánované a tešili sme sa. Ale toto prišlo jednoducho v nevhodnom čase, mieste, priestore, období. Zvažujem potrat. Viem, že by sme tretie dieťa "nejako" zvládli. Ale bolo by to extrémne naročné, nemá nám kto pomôcť.

Manžel je skvelý, robí čo môže, ale je to už na nás tak akurát dosť. On necháva rozhodnutie na mne. Mám obavy, že by na to doplatili práve deti. Bojím sa, že príde situácia, že budem v koncoch hľadieť do očí malému dieťaťu a v hlave si hovoriť, že som mala ísť radšej na potrat. Klesla by som na samé dno.

Ak podstúpim interrupciu, bude to pre mna psychicky náročné sa s tým vyrovnať. Ak si dieťa necháme, bojím sa, že na to doplatí celá rodina.

Hľadám nejaké PRE. To najvýznamnejšie je, že nezabijem vlasté dieťa.

Som veľmi vďačná, že mám dve zdravé deti a neverím tomu, že mi bude dopriate ďalšie zdravé dieťa. Bojím sa, že sa može niečo stať, manžel ostane s deťmi sám, alebo sa narodí choré dieťa.

Naozaj neviem, čo mám robiť. Adopcia a podobné veci neprichádzajú do úvahy.

Ďakujem

Dobrý deň,

vážim si, že sa na nás s dôverou obraciate. Píšete, že ste tehotná a toto tretie dieťa je na rozdiel od prvých dvoch neplánované, že prišlo „v nevhodnom čase, mieste, priestore, období.“ Zvažujete potrat a pýtate sa, ako sa správne rozhodnúť.

Rozumiem, že momentálne prežívate šok zo zisteného tehotenstva. Uvedomujem si, že s tromi malými deťmi niekedy rodičia musia odsunúť veľa vecí na neskôr. Píšem zámerne odsunúť, lebo to neznamená, že život sa zastaví. Zo začiatku to dokonca býva nielen čarovné, ale aj nepohodlné (napr. nočné vstávanie, ustavičný kolobeh starostlivosti o bábätko). Avšak, dôvodom prečo dokážeme prijať aj tieto výzvy je vlastné dieťa...

Vo Vašej správe sú aj tieto vyjadrenia, skúste sa na nich pozrieť bližšie a nájsť to, čo ich spája:

  • „Mám obavy, že by na to doplatili deti.“
  • „Bojím sa, že príde situácia, že budem v koncoch...“
  • „Ak si dieťa necháme, bojím sa, že....“
  • „Bojím sa, že sa môže niečo stať...manžel ostane s deťmi sám, alebo sa narodí choré dieťa...“


Ja v nich vidím jeden spájajúci prvok - žiadna z týchto situácií ešte nie je reálna a ani jedna obava sa nemusí naplniť. Všetko sú to len obavy z niečoho, čo sa môže stať ale aj nemusí. Nejde o reálne problémy.

Trochu inak znie táto Vaša veta: „...neverím tomu, že mi bude dopriate ďalšie zdravé dieťa.“ Prečo tomu neveríte? Je to založené na nejakej zdravotnej predispozícii, alebo je to len silná úzkosť? Ja osobne poznám veľa rodín s tromi, štyrmi, piatimi aj viac zdravými deťmi, keď rozmýšľate v zmysle, že kto má dve zdravé deti nemohol by mať aj ďalšie. V poradni ponúkame aj konzultáciu so spolupracujúcim gynekológom. Ak by ste mali obavy, ktoré sú založené na zdravotnom stave a potrebujete to riešiť, môžete sa na nás obrátiť napríklad mailom.

Naproti tomu na inom mieste píšete: „Ak podstúpim interupciu, bude to pre mňa náročné sa s tým vyrovnať.“ O tejto skutočnosti nepochybujete, vyjadrujete ju s istotou.

Rozhodnutie o ukončení tehotenstva je jedno z najvážnejších rozhodnutí v živote ženy. Aj preto sa nám do poradne ozývajú ženy, ktoré prekonali potrat pred rokmi. Tehotenstvo sa nedá len tak vymazať zo spomienok ani zo života celkovo. Interrupcia nesie so sebou riziká po fyzickej aj psychickej stránke. Z fyzických je to napríklad riziko zápalov maternice, zvýšeného krvácania po zákroku, vznik zrastov a jaziev a následných gynekologických komplikácií... Aj následky na psychiku sú niekedy významné a nepredvídateľné. Ozývajú sa nám aj ženy, ktoré dúfali, že potrat im prinesie úľavu a vyriešenie situácie, ale namiesto toho začali trpieť depresiou, výčitkami svedomia, nespavosťou, nepokojom a pod. Toto by Vám mal povedať každý lekár, s ktorým konzultujete možnosť interrupcie. Je dôležité, aby ste pri rozhodovaní mysleli aj na toto.

Otázka neplánovaného tehotenstva je hodnotovou otázkou. Nedá sa na to pozerať čisto racionálne, ani čisto emočne. Ide skôr o postoj k ľudskému životu ako takému.

Skúste si zadefinovať, aké praktické riešenia majú reálne problémy, ktoré prežívate v súvislosti s tehotenstvom. Možno existujú spôsoby, ako vyriešiť aj problémy, aj neprísť o toto tretie dieťa.

Faktom je, že v čase narodenia bábätka budú Vaše dve deti o cca pol roka staršie ako teraz, teda aj samostatnejšie. V dnešnej dobe je veľa „vychytávok“ pre rodičov, ktoré uľahčujú život - od materiálnych vecí cez služby. Rada by som spomenula napr. detské skupiny (pozrite stránku MPSVR tu: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialn....

Ak by ste potrebovali materiálnu pomoc, ako je súrodenecký kočík, výbavička pre dieťa, môžete sa na nás obrátiť mailom alebo telefonicky. Cez naše spolupracujúce organizácie môžeme tieto veci zabezpečiť.

Nepíšete o finančnej situácii rodiny, bývaní, takže neviem na toto reagovať.

Ak myslíte, že Vaša úzkosť Vás veľmi obmedzuje, dá sa s ňou pracovať napríklad u klinického psychológa/psychologičky. Nemusíte prísť kvôli úzkosti o dieťa.

Chcela by som Vás tiež povzbudiť, že neplánované dieťa neznamená nemilované. Život nie je len čiernobiely. Rodičovstvo je aj otázka inštinktu podmienená biologicky. Iba vo veľmi výnimočných prípadoch sa stáva, že by sa rodičia po narodení nechceli postarať o svoje narodené dieťa, resp. že by ho nemilovali. Niekedy láska prichádza od prvého momentu počatia. Niekedy postupne, ale niekedy až po narodení.

Každopádne, rozhodnutie je na Vás. Písali ste, že hľadáte „nejaké PRE“, takže som sa v tejto odpovedi zamerala na toto.

Prajem Vám veľa pokoja v rozhodovaní.
S pozdravom, Zuzana