Život po vyhorení
Prezila som vyhorenie,bolo so mnou velmi zle v hodine dvanastej som dala vypoved. Mesiac som bola doma a nastupila do novej prace,v ktorej som velmi spokojna,no stale citim nasledky vyhorenie. Robim chyby,som nesustredena,apaticka. Aj ked momentalne som velmi stastna,ze sa mi vtedy podarilo dostat z tej strasnej prace plnej stresu. Muz vidi na mne zmenu,ze som znova usmiata,vesela,vtipkujem,rada znova chodim medzi ludi... No ja sa aj tak necitim znova ako pred vyhorenim. To uz nikdy sa clovek nedostane do pohody? Dokonca v noci sa budim na to,ze velmi rychlo dycham a zobudim sa v dese. Ubehol rok od vyhorenia. Prosim ako dlho vam trvalo,kym ste fungovali normalne? Myslim tym normalne zdravo sa citit,dobre spat a nebudit sa v noci a podobne.
@loginexistuje to si uvedomujem,ale kto si moze dovolit byt doma pol roka,rok.
To je hrozne individuálne. Žiaľ poznám len ľudí, ktorí vyhoreli a tí riešili normálne psychológia, psychiatra, atď. a sú stále v podstate pod ich dohľadom... Držím palce, nechceš skúsiť psychológa aspoň? Možno bude vedieť dať rady, ako z toho von a ani nebudeš musieť brať lieky, možno bude stačiť nejaké cviky a triky na to...🤷. Veľmi ti držím palce a super, že si to stihla zvrátiť včas ❤️
Uz je odvtedy 7 rokov ale ešte po 4-5 som nebola schopná regulovať panicke stavy pri naznaku prac. Stresu a tlaku, hneď to vyskočilo na maximum.
@mikadooo Z mojho pohladu to bolo neskoro. Posledne mesiace som uz nezila. Rano som nevedela vstat,v robote fungovala ako robot,prisla domov a cakala,kedy bude vecer a to doslova. Nic ma nebavilo,domacnost zanedbana vsetko. V noci som mala nocne mory,kvoli ktorym som spavala 2-3 hodiny a takto dookola cele mesiace. Zmenila som sa aj vzhladovo. Strasne obdobie. A do toho prisla korona vsetko zavrete,nikam sa nedalo ist.
Bože môj 🙁🙁🙁. Počuj, určite skús toho psychológa. Zbytočne trpíš, fakt. Možno nasadí nejaké terapie, pošle ťa ďalej, určite sa to dá aj popri práci, uvidíš, choď tam, pobav sa s ním a uvidíš čo ti povie.
´rovno psychiatra nech ti nastavi liecbu a pohladaj aj terapeuta cast ti preplati poistovna
A čo tak skúsiť možno aj nejaký šport? Nejaké nové hobby? Trošku vypnúť, a ak sa dá, aj nejaká zmena, možno dovolenka, hoci len na SK... a samozrejme psychológ... Ja som síce nezažila vyhorenie, ale na mňa stres a pod. veci idú, ak mám veľmi veľa stresu a nekompenzujem nejakým oddychom :/ No toto viem, že v tvojom prípade už je veľmi zlé a tam asi naozaj aj psychológ by pomohol :( Také je to smutné, že ľudia sú len v strese a pod tlakom a toto sa deje...
Smer psychiater bez hanby. Pomôže ti sa z toho dostať. Takto sa budeš len trápiť a pri akomkoľkvek strese sa to môže vrátiť ako bumerang.
Až ti to nejako pomôže, ja som doma teraz tretí rok a až teraz sa začínam pomaly mobilizovať a dávať nejak dokopy.
Pred pár rokmi som si z firmy presunul prácu domov. To prostredie mi liezlo už na nervy. Do toho rozchod, korona, súdy o dcérku...
Dva predchádzajúce roky som prácu riešil len okrajovo s nechuťou a vyslovene z donútenia. To sa odrazilo aj na financiách, zarobil som len toľko, koľko som nevyhnutne potreboval na pokrytie všetkých výdavkov. Na ostatné veci som sa vykašľal, peniaze som znenávidel. Niekedy to bolo o držku, ale nejak som to dal.
To isté v domácnosti - len základné upratanie, uvarenie a starostlivosť o malú v čase, keď bola u mňa. Zbytok času - len bezcielne chodenie po byte, bez myšlienok, bez energie, zmysel života 0, nič ma nebavilo, v noci som bol hore, cez deň dospával - totálne prevrátený režim a život. Len beznádej, smútok, samota...
Teraz postupne sa to lepší, spravil som si režim dňa, ktorý sa snažím dodržiavať. Dal som si pár cieľov, ktoré chcem tento rok dosiahnuť a začal som sa na ne tešiť. Postupne sa snažím myslieť pozitívnejšie a začal som sa tešiť z maličkostí. Ide jar, teším sa na nový bike, už máme plány so synom na nejaké treky.
Keď sa začnem hýbať viac, telo vyplaví nejké endorfíny a nálada sa zlepší...
Určiť si pár menších cieľov a tešiť sa na ich dosiahnutie mi zlepšilo časom náladu a postupne sa to hádam zlepší. Pevne dúfam.
Držím ti palce, aby si sa vrátila do normálneho života čo najskôr 🍀
Skoro si nastúpila.Prave včera som počúvala dobrý podcast o žene, ktorá vyhorela v Dell nájdem Ti počúvaj.Su typy ľudí, pováh, ktori všetko berú s vervou a všetko je výzva a idú na dno svojich síl, alebo tá práca nie je pre nich
Ona napísala aj knihu kde sú príbehy ostatných ľudí Nevyhoreni.Moj sused už pol roka chodí do denného stacionára a tam majú terapie a pod..platí to poisťovňa plus sa lieči u psychiatra.Ty musíš rozobrať prečo sa Ti to stalo ...
Ja som tým prechádzala minulý rok, všetko sa kopilo, problémy v práci, v osobnom živote, dala som hodinovú výpoveď v práci. Dnes lepšie, ale šťastna nie som.
chce to čas, nejde to len tak, že za pár týždňov, mesiacov bude lepšie, to trvá oveľa dlhšie, sama som si tým prešla a teda mala som pocit, že to všetko trvá snáď celú večnosť, bola som nervózna, nevedela som premýšľať, pracovať, pri ničom som dlho nevydržala, no pomohla zmena práce, ktorá nebola tak náročná na psychiku, každý deň v prírode, začala som sa venovať veciam ktoré ma napĺňali a základ bol myslieť na svoje potreby
Ahoj, ja som bola doma 7 mesiacov, prve tri hrozne, az potom fajn a nakoniec super, ale brala som 2 druhy antidepresiv. Len bohuzial som sa minuly rok vratila do tej istej prace. Po 3 mesiacoch sa to vratilo. Je mi priserne, lieky beriem. Musim dat vypoved,uz som sa konecne odhodlala. Drzim ti palce 🙏😊
Veľmi krátko si bola doma, veď keď si predtým pracovala, tak by si mala pol roka nárok na podporu, aspoň to si mohla ostať doma. Určite skús nejaké terapie alebo šport, tanec, niečo, čo ťa bude baviť. Držím palce.
prilis malo si bola doma mesiac nestaci