Manžel pri mne nestojí pri konfliktoch s deťmi

@pribinak nie, nie je to tak že príde a už sa mu zaluzejm. Nechám ho vydýchnuť, najesť a keď sa opýta ako bolo, poviem mu. Áno, prežiť ale určité hranice musia byť.

dala by som mužovi väčší priestor byť s dcérou sám, keď ti muž v tomto nepomôže, rieš si to s dcérou sama. Sadnúť si s ňou a povedať jej, že aby sa vám všetkým spolu fajn žilo, je treba, aby každý z vás priložil ruku k dielu a správali ste sa k sebe slušne. Už nie je bábätko, kedy si ju musela kŕmiť, prebaľovať, obliekať, takže od zajtra bude jej povinnosťou - doplň si sama, čo uznáš za vhodné. Ak to nebude splnené, nasleduje trest, ten si tiež urči sama. A muža nezahrň týmto hneď, ako otvorí dvere, sadni si s ním niekedy večer a povedz mu, že je ťažké vychovávať dcéru sama, že by si bola rada, keby ste ťahali za jeden koniec povrazu, lebo je to pre vaše dieťa to najlepšie

Ja si vyriešim veci s dieťaťom a muža do toho nezaťahujem. Ak ja nie som spokojná za niečo s dcérou, neviem, prečo by jej mal manžel dohovoriť... Nechce pomáhať? Ok, zákaz mobilu a už fičí. Nič nevysvetľujem a už vôbec nedohováram, však nie je sprostá. Dohováram malému 4-ročnému, prečo si musí umyť zúbky, atď. Veľkej keď dohováram, tak akurát prevracia očami a škľabí sa mi do xichtu. Keď poviem zákaz mobilu, má to zázračný účinok. Áno, občas sa aj pohádame a zreferujem mužovi, porozčuľujem sa mu, ale nikdy som od neho nežiadala, aby jej on dohovoril. To by mi prišlo dosť detinské, takto riešiť problém medzi mnou a dcérou. (Predpokladám, že mužovi je fuk, či povysávala dcéra alebo ty).

@elizabet173 ďakujem za odpoveď, ja chodím z práce o 16 a muž o 17,30. Nemyslela som to tak, že príde a hneď mu to zavesim na nos. Poviem mu to keď sme sami, bez detí ako ma to trápi a on vždy začne že on tam nebol, on to riešiť nebude. Koľkokrát som dcére v kľude hovorila, že treba sa navzájom rešpektovať, tolerovať chyby, pomáhať. Ona sľúbi a o pár dní je to zase o Tom istom. Napríklad dnes má volala pozerať spolu nejaký film, ja že hneď prídem len dokončím s jej sestrou prvackou úlohy. On sa odula, že už nemá chuť pozerať a odišla.

@mikadooo ja to tiež riešim sama poväčšine asi som sa jasne nevyjadrila ale keď sa muž opýta ako bolo kým prišiel z práce tak mu poviem, že napríklad odvravala, neurobila si povinnosti. Neposielam ho za ňou vždy, to nie. Ale keď už je toho veľa a vyslovene provokuje len mňa a do neho si nedovolí, tak ho požiadam o pomoc.

Napríklad cez víkend sme všetci doma. Muž počuje ako mi zase odvrava ale nepovie jej nič. Ani ho neziadam, menšie konflikty si riešim sama. Ale keď mi povie pred ním, že som hrozna matka a buchne dverami a on je v tej izbe a nereaguje tak to mi už vadí. On chce aby som pri ňom vždy stala čo sa týka výchovy detí a keď ja to potrebujem, ignoruje ma

Nezažila s nou pubertalne situacie- treba mu dar príležitosť zažiť jej správanie a potom to bude riešiť.

@katarinka89 práveže cez víkend si užívame obidvaja jej správanie ale ku nemu si nedovolí toľko ako ku mne. A jemu je jedno či si plní povinnosti v domácnosti.

Hmmm neviem. U nás to proste nikdy nebolo, že by musel ma muž pred dcérou nejak obhajovať, alebo jej "dohovoriť" na môj pokyn. Tak neviem ťa moc pochopiť. Keď mi dcéra povie, že som hrozná matka, zakričím jej, že nie hrozná, ale tá najhroznejšia. Búchanie dverami mi paradoxne absolútne nevadí, práveže si myslím, že to práve k tomu pubertálnemu vývoju patrí, zato manžela to vie vytočiť maximálne, už sme mali aj také, že vybral dvere z pántov (od izby, nie vchodové) 😄. Nechaj ju sa trošku vybúriť (vyzúriť) sa, kedy inokedy má byť teatrálna a papuľnatá, ak nie v puberte? Koľko má vlastne rokov? A ešte k tomu dovoľovaniu - dieťa si viac dovolí k tomu, kto je k nej lákavejší a menej prísny 😉. Bohužiaľ, je to paradox, ale je to tak... Takže ber to aj z tejto stránky.

@mikadooo má 14, pred ním sa viac ovláda, po mne nakrici, smeje sa z mojej postavy, že už som stará a tak. Niekedy aj pred mužom a on nič alebo sa zasmeje, že veď to bolo určite zo žartu. Nech si prežíva pubertu ale nazývať ma tulenom a muž nič na to alebo sa zasmeje je cez čiaru.

Nežiarli puberta na mladšiu sestru? Deti sú vždy k matke dovolia viac. Ale ty si musíš pevne stat za svojim. Aj keď budeš v tej chvíli možno tá najhoršia matka. A muž čo k nemu povedať. To nedonutis. Buď mu to nechaj s mladou vyžrať aby videl, alebo si urob poriadok sama

Hmm. Vie, čo ťa najviac zraňuje. Pri akej príležitosti ti povie, že si tuleň? Nekritizuješ náhodou ty ju? A ona ti to takto oplatí? Neviem, ťažko sa v tomto vyznať. Mne dcéra ešte nikdy nepovedala takéto slová, len aby ma zranila (vypočula som si nejakú kritiku na svoje telo, ale nebolo to myslené so žiadnym zámerom, aby ma to zranilo). Neviem, pri akej hádke by mi mohla dcéra povedať, že som tuleň. Jedine, keby som jej skritizovala, že sa nevhodne oblieka a to dosť netaktne. Ale aj keby k takej situácii došlo, tak poviem dcére maximálne, keby sa mi pakuje z cesty a chlapovi, ktorý by sa smial, by som povedala, že veď sa večer dosmeje, keď bude niečo chcieť.

@lucia147852 neviem, či žiarli, snažím sa obidvom venovať rovnako. Trápi ma nielen dcéra ale aj nezáujem manžela o výchovu staršej, všetko jej dovolí, nemusí plniť povinnosti a keď ma urazí, tak sa na tom zasmeje

@mikadooo vieš čo, ona dosť cvičí, je štíhla ako prútik, vyradila z jedálnička sladkosti a stále porovnáva moju postavu s jej. Ja nie som tučná, mám 170 CM a 67 kg a jasné, že aj na bruchu nejaký spek a ona ma rada podpichuje že som tučná alebo tuleň. Kedysi som mala krásne, husté vlasy, teraz mi dosť začali padať, mám vo vlasoch psoriázu možno kvôli tomu. Dcéra má krásne, dlhé, husté vlasy a občas sa mi smeje, že kde mám vlasy, že mám len pricesok a vie ako má to zranuje. Alebo príde ku mne keď mám vlasy v cope a rukou skúša aký hrubý mám chvost a aký má ona a potom sa chváli aké má ona oproti mne krásne vlasy. A muž na to nič.

@mikadooo a ja ju nekritizujem, práveže ju chválim ako cvičí, akú má pevnú vôľu keď neje sladkosti a chipsy. Chválim jej aj vlasy. A ona keď má svoju náladu ma podpichuje a vie ako má to zranuje

Juuuj, tak moja, tu by som hrala na iné struny... "Mohla som ostať krásna a dokonalá, ale rozhodla som sa radšej porodiť bytosť, ktorá bude jedného dňa krásna a dokonalá. Ale jedného dňa aj táto bytosť zostarne a prestane byť dokonalá, napriek tomu dúfam, že jej to jej potomkovia nikdy nedajú pocítiť, keďže im darovala život a svoje najrajšie roky. Napriek tomu, čo mi hovoríš, som rada, že sa cítiš byť krásna a dokonalá. Nezraňuj prosím ale moju nedokonalosť." 😉

@mikadooo super povedané, skúsim ísť takto na ňu. Vysvetľujem jej, že nemôže porovnávať 14 ročnú a 40 ročnú, že aj ja som bola kedysi štíhla ako prútik a mala vlasy po pás. Videla fotky. Asi si neuvedomuje že ma to bolí, keď sa mi smeje kvôli postave alebo vlasom a muž sa na tom smeje s ňou.

@mikadooo toto je super 🙂

Autorka, ale tak zas naozaj ta zaboli, ze ti 14tka povie, ze si tulen? 🙂 ved to je skor na zasmiatie. Ja by som asi nedala taky poeticky vykvet ako mikadooo, len by som jej povedala, ze sa pobavime, ked bude mat 40 ona. Asi je dovod, preco si k tebe dovoli viac, nesmies si to tak brat.

Dievča vyrastá zrejme v konkurenčnom prostredí zlomyseľných spolužiačok, kde takéto hlášky fungujú na zakomplexované nesmelé dievčinky. Na teba by už fungovať nemali. Iste, žiadnej žene nie sú ľahostajné fyzické zmeny k horšiemu, ale patrí to k veku a nič s tým nenarobíme. Daj dcére najavo, že toto na teba neplatí. Povedz jej , že nepotrebuješ súťažiť v kráse s dievčatkami v puberte, pokojne nech sa považuje za krajšiu, nie si predsa žiadna Báthorička, ktorá má komplexy zo starnutia.

@ropucha6
@zuzitko74 každý je iný, mňa sa dotkne keď povie že som tučná a kde mám vlasy a s mužom sa na tom smejú. Ja som vyrovnaná so starnutím ale takéto reči od dcéry neberiem pozitívne. Keby som si toto dovolila povedať v puberte mojej mame, týždeň by som si nesadla, čo by ma zbili

Chlap by sa mal jednoznačne zastať ťa. Vidím v tom zlyhanie muza

Tak asi vidi na tebe, ze sa ta to dotkne, preto to robi.

Moja dcéra má tento mesiac 15r a ja si neviem predstaviť, že by mi povedala, že som hrozna matka.
Ostala by som v nemom uzase.
A aby riešila moju postavu, vlasy.. So smiechom.. Vysmievať sa?
Kde je úcta voči matke?

Ešte raz by sa vysmievala za vlasy tak jej poviem, že jej ich v spánku ostrihám dohola. A keby sa vysmieva (čo si ani neviem predstaviť) má po ústach... Vysvetľovania bolo dosť. Necháš v tomto po sebe skákať a mužovi by som tiež dohovorila či je tiež v puberte keď mu hentaké veci prídu vtipné. Ona ťa cielene ponižuje a muž netzasiahne...hmmm...

Ja by mu to nehovorila.

poznam to presne. za mna by sa ta mal chlap zastat a postavit sa na tvoju stranu jednoznacne.ja to tak doma ocakavam a moj to aj robi.obzvlast v situacii ked je incidentu sam svedkom!!!! a suhlasim u nas dcera si nanho tiez nedovoli tolko ako na mna.

Skus sa trosku viac sústrediť na svoj vzťah s dcérou, predstav si ako by si riešila veci keby si s nou iba sama, bez muža.

Áno manžel by ta mal podporovať, ale napríklad to s tým dohovaranim je také zvláštne, v tom má možno že pravdu, nebol tam nevidel tak nevie. A tie poznámky zrejme jej ani jemu nedochádza ako ti to ubližuje.

Keď mladá zabudne na svoje domáce povinnosti musíš to riešiť s nou, nie žalovať.

Je to proste pubertacka, drzá, lenivá, náladová, to sa teraz nedá vychovat, to musíte prečkať

Čo si si vychovala to máš. Ona sama vidí , že sa správas ako nesvojpravna a nevieš ju upratať. Ona nemá žiadny rešpekt voči tebe. Toto by moja dcéra skúsila raz a tak by som jej to dala vyzrať, že by si to viac nedovolila. Treba jej určiť hranice, tak sa môže baviť max so seberovnymi. Nechcem vedieť čo si dovoľuje k cudzím starším.