Som zlá matka
Dobrý deň,
píšem sem so žiadosťou o pomoc. Preto Vás ženy na začiatku prosím o pochopenie a pomoc ako riešiť moje problémy.
Milujem svoje dieťa a dala by som za neho život. Skoro som o neho prisla a ma choré obličky. Je po dvoch operáciách. Všetko čo som mala som odovzdala jemu až mám pocit, že pre mna neostalo miesto. Ťažko sa mi smeje. Napriek tomu ho rada kŕmim, hrám sa sa s ním. Starám sa o neho najlepšie ako viem. Ma jeden a pol roka a je to múdre dieťa.
Avšak mám generačnú traumu. Mama ma zbila a zatvárala ma za trest do izby do mojich 15 rokov. Naši sa rozviedli a mama to ťažko zvládala. Pomáhala som sa starať o svojich súrodencov. Varila som, prala a učila som sa s nimi od mojich 9 rokov. A na seba som nemala čas. Vždy som chcela byt lepšia mama ako ta moja( hoci nemohla za to čo sa jej stalo- oco nás opustil keď bola tehotna kvôli frajerke). Mama si chcela pár krát aj ublížiť. Bála som sa že skončíme v domove tak som všetko doma ťahala ako som vedela.
Po pôrode som mala menšiu depresii, zvlášť preto lebo mi skoro moje dieťa zomrelo na RSV(ochorel na novorodeneckom).
A tu prichádza problém. Prisaham že sa snažím. Načítala som si všetko možné o tolerantnej výchove. Každý deň sa snažím všetko zvládať a stíhať. Napriek tomu keď ma moje dieťa uhryzne alebo naschaval po 10x zahodi na zem fľašu a nervuje sa alebo keď mi vytrhne z rúk misku s polievkov a mága tam rukami. Tak ho zbijem. Bez toho aby som premýšľala. Nedá sa to premôcť. Nie je to na dennej báze je to tak raz do mesiaca, ale spravím to. Nie je to len take capnutie po plienke. Vytrepem ju. Chcem byt lepšia a zmeniť to ale je to to nenormálne ťažké. Som zlá matka že to nedokážem a ja neviem čo mám robiť. Ona je neskutočná nezbednica a dokáže mi vyliezť aj na jedálenský stôl. Ja som nikdy taku bezpodmienečnú lásku od svojich rodičov nedostala. Keď som doniesla zlu známku zo školy tak mama mi dala kľúče a dokumenty od domu že ona už nechce žiť že možno keď nebude na svete tak sa oco o nás postará. Ja sa nevyhováram na to čo sa mi stalo. Ja to píšem aby ste vedeli že robím maximum. Moje dieťa je môj svet a nechcem aby sa toto dialo. Keď je to niekedy veľmi ťažký deň tak sa uhryznem do ruky radšej ako by som capla malej. Ale keď potom príde a dolame mi okuliare alebo rozoberie vysávač alebo vyberie po 5 krát všetky sufliky tak sa už neudržím. V minule mala riťku červenú. Viem že je to hrozne sama som to zažila keď mama na mne zlomila vsrechu. Ja budem kričím alebo keď som už zúfalá a myslím aj na to že Miša ovládaj sa tak za 10 minút dostane na zadok a dnes som minula a capla som jej po chrbatiku. Prosím viete mi niečí poradiť? Čo mám robiť? Strašne sa hanbím za seba a to malé nemôže za to čo som ja prežila a nemôže za moje emócie. Baby prosím slušne fakt sa topim 🙏
presne, odborna pomoc, a to okamzite. musis spracovat svoje detstvo a naucit sa pracovat so svojim hnevom, aby ti nenaskakovalo automaticke riesenie, ktorym je v tvojom pripade bitka. je dobre ze si to uvedomujes, ale urychlene to ries nie tu na MK, ale s odbornikom - psychologom.
Nie si zla matka, ty vlastne zato nemozes(a to som striktne proti bitiu!) , ale surne navstiv psychologa.
Mas nespracovane traumy z detstva, sama to asi tazko das.
Odborná pomoc je potrebná otec dieťaťa je kde. Nikdy nevieš čo sa môže stať aby neskôr niekto nenahlásil že biješ dieťa malé od mala sa deti nebijú. Môže prísť sociálna na kontrolu a môžu TI ju vziať. To nikdy nevieš teraz máš kadejakých v úvodzovkách dobrákov. Ja TI napíšem s pohľadu bola som mamou mala som jedinú dcérku ktorá mi zomrela žiadne iné deti nemám. Vyhľadaj odbornú pomoc ani to že si hryzieš ruky nie je v poriadku. Je to psychického rázu. Však zo zubami sa jej a hryzieš ruky máš baktérie v ústach a môžeš dostať ťažkú otravu krvi. Neblázni píšeš že máš súrodencov kde je otec dieťa má problémy s obličkami o dôvod viac nebiť ho. Príklad zbiješ ho bitkou sa nič nevyriešilo ešte nikdy nič a len si uľavíš a bude mať veľmi černenú riť pôjdeš k lekárovi a bude problém a veľký ak to uvidí. Zobrať dieťa TI môžu teraz to berú prísne. Lieč sa nie je to hanba je to dobre aj pre teba. Nie si zla mama len to zmeň. Zbiješ ho a potom sa obhajuješ. Robíš toto čo tvoja matka robila teba TY nepraktikuj na druhom. Neviem či si uvedomuješ aké to bude mať následky ak nie skoro s tým prestaň. Dieťa začne rozprávať a ak ho zbiješ hoci kde pôjde a povie nie je to dobre. Už len to že si to uvedomuješ že to chceš riešiť si na najlepšej ceste to zmeniť. Držím palce.
Nie si ani zdaleka zla matka, len ta prevalcuju emocie. Na tom pracuj.
Uvedom si, ze sa snazis neposunut svoje traumy a styl vychovy tvojich rodicov na tvoje dieta, a to je kua tazke a zaroven uzasne. Zaroven kazde taketo “zlyhanie” ber ako nieco, co tebe ma pomoct sa nad tym zamysliet a spracovat to. Je to dlha cesta ale netyraj sa
1,5 rocne dietatko malo ritku cervenu od bitky 😪😪, je mi to dietatko strasne luto 😪. Prosim ta navstiv psychologa a nauc sa ovladat. Je to male dietatko, ty si jeho vsetko, miluje ta najviac na svete. Nabuduce pocitaj radsej do 10, a predychaj to, ale nebi ho 😪. Ja viem, ze su zeny, ktore praktizuju capanie po zadku. Ale to uz take male 1,5 rocne dietatko? ☹️☹️
@michaely je mi velmi luto malej a aj teba. Ale ak neprestanes bude to robit najprv inym detom v kolektive, a tie sa s nou nebudu chcit hrat a vyclenia ju to bude este agresivnejsia, s najvacsou pravdepodobnostou raz svojim detom a teda bude tyrat tvoje vnucence a ak od teba jedinej ma lasku aj trest tak aby si to nepreniesla aj do vztahu a bude ju muz trieskat ked sa mu znepaci co urobi alebo povie.
Teraz k rieseniu:
1. UVEDOM SI ZE JE TO DIETA, SKUSA HRANICE ALE TIE SA BITKOU NENASTAVUJU. Vysvetluj, odmenuj. Ked rozhadze nech pomoze upratat a neupinaj sa na poriadok ten sa pri detoch neda..neries a co tak rozhadzala.
2. Chodievajte veeela vela von, nech sa vybeha unavi domov najest a spat a potom zase von a takto cely den. Prechadzka pomoze aj tebe..idealne priroda/park/jazierka/rieka..oblec tak aby mohla co chce vonku sa ma vyblaznit nie ze ju budes okrikovat za to, ze sa umaze. Nastav sa tak ze vonku moze co chce.
3. Ked ste doma venuj sa jej..zapoj ju aj do plnenia pracky a odkladania priborov..aby bola pod dohladom ak sa bojis ze si daco urobi pri lozeni po stole povedz ze moze len ked si tam aj ty aby si davala pozor, aby nemala au atd...
4. Oddychni si. Raz, dvakrat tyzdenne chod bez nej. Niekomu ju daj. A vybi stres. Beh, box..cokolvek.+ nakupy, ODMEN SA, za to ze si ju neudrela
5. ESTE RAZ JE TO LEN MALE DIETA, MALE BABO. ONA TI NEROBI NAPRIEKY. CHCE POZORNOST. POTREBUJE TEBA A ABY SI SA JEJ VENOVALA. KED VYLEZIE NA STOL MOZNO SA CHCE LEN POCHVALIT AKA JE SIKOVNA. KED ROZHADZE SUFLE NAPODOBNUJE TEBA KED UORATUJES, ONA TO VONKONCOM NEMYSLI ZLE. narozdiel od teba ked ju bijes...si dospela zena a ty by si si zasluzila vyprask.
6. Bili takmer kazdeho ale niektory sme sa poucili a neprenasame to na deti. Tak sa prosim nevyhovaraj..nehryz sa chod do kupelne a premna zamna si hod ladovu sprchu. Nech to mala nevidi. A hlavne si uprac v hlave ty sa nehryzies lebo je mala zla..ty nevies co so sebou.
@januska12323 zomrel
@michaely je mi luto co si prezila. Snad ti pomoze ze aj ja mam 1,5 rocne nezbedne dievcatko. Tiez vsetko vybera, rozhadzuje, polievku jej nemozem dat lebo by cela skoncila na nej. Este nieke pripravena jest sama tak ju krmim ja, usetrim si nervy. Je velmi aktivna, stale v pohybe. Tiez ma uz viac krat uhryzla, snazim sa jej vzdy vysvetlit ze to nieje pekne a mna to boli. Nikdy som ju nezbila za nic co vytropila. Minule sa cela ponamacala, prsalo a na smykalke ostala mlaka - bola zvedava, bol to okamih a ona cela mokra. Nic predychala som vzala ju dnu prezliekla. Navstiv psychologa, potrebujes terapiu a ako zvladat hnev. Prezila si si vela zleho ale prosim, nebi tak male dietatko, cervena ritka, bit po chrbatiku ani nikde, naozaj nie:(
Vyskusaj sa nejako presmerovat v tom okamihu, napriklad udri do steny, nech ta bolest preberie. Mas vzorce od svojej matky, ale urcite nie je spravne takto “bezhlavo”zbit male dieta. A sama vidis, ze to ani moc nepomaha.
A viem, ake je to tazke, ja mam od svojich rodicov vzor vrieskat, a tiez mi to naskakuje uplne prirodzene ako prvy reflex.
Otec dieťaťa je kde? Nemôže ti pomôcť pri starostlivosti? Potrebuješ odbornú pomoc.