Som alergická na svokrovcov. Ako si môžem pomôcť?

Zodpovedané
8. jún 2020

Dobrý deň,

momentálne ma trápi situácia, akú prežívam vo vzťahu k svokrovcom a tiež ich synovi. V minulosti boli vzťahy v poriadku, ale časom po narodení dcérky, sa veľa vecí zmenilo a dnes som na nich doslova alergická, aj keď viem, že to nie je úplne správne. Nehádame sa, keď sa stretneme, tak sa snažíme samozrejme vychádzať, ale je to veľmi cítiť vo vzduchu.

Už len keď sa máme s nimi stretnúť, alebo majú prísť k nám, bolí ma hlava, necítim sa dobre , čo inak nezažívam, lebo ostatné veci v živote sú fajn.

Som za dobré veci vďačná, ale toto ma dosť trápi, lebo som si vedomá, že sú rodina a je to teda ešte na veľa rokov a stretávať sa musíme prirodzene. Manžel má s nimi celkom dobrý vzťah, takže nie je dôvod na nestretávanie.

Ja by som potrebovala poradiť, ako to lepšie psychicky zvládať. Lebo ani ja sa nechcem trápiť, ale vnímam, že mi "vadia" a necítim sa dobre v ich prítomnosti. Predchádzali tomu rôzne svokrine reči, poznámky, pripomienky, aj keď teraz sa snaží si dávať pozor, ale sú určité veci čo viem a to ma nejako nepustí.

Aj ich syn, ktorý má 36 rokov stále s nimi žije, je slobodný a tiež sa správa inak. Keď nie som prítomná - myslím reči na moju osobu, ako keď sa so mnou baví, prehnane milo.

Ja viem, že to tak nie je. Na druhej strane som veľmi rada, za mojich rodičov, ktorých ľúbim a máme super vzťah, takže mám útočisko, čo sa týka u druhej "babky a dedka". Svokrovci často nechápu, že nechceme dcérke kupovať darčeky, oni by jej stále radi niečo dávali, nerešpektujú naše stravovanie.

Ako s týmto stavom v mojom vnútri bojovať?

Normálne mám občas problém aj večer predtým ako s nimi budeme sa poriadne vyspať. Vnútorne ma ako ľudia vyrušujú. A to som doteraz s nikým blízkym neprežívala.

Mne dokonca už teraz vadí, aj keď chytajú dcérku, alebo jej dajú pusu na líčko. Pri mojich rodičoch, sestre a jej rodine mi to vôbec nevadí. Jednoducho je to zvláštne a neviem ako ďalej.

Ďakujem

Dobrý deň,

vidím, že sa nad situáciou zamýšľate, že vás trápi.

Rozumiem, že s niektorým správaním svokrovcov nesúhlasíte, avšak ich nezmeníte. Skúste pouvažovať nad tými situáciami, ktoré vám vadia, ktoré sú pre vás náročné. Popremýšľajte nad tým ako sa v nich cítite a čo by ste v tých chvíľach potrebovali, aby boli pre vás ľahšie zvládnuteľné, aby ste sa cítili lepšie. Skúste prísť na to, čo by ste v tej chvíli mohli spraviť vy, aby to pre vás bolo ľahšie.

Ak na toto prídete, na to ako sa cítite a čo by vám pomohlo, dokážete si nájsť stratégiu na efektívnejšie zvládnutie situácie.

Tiež by bolo dobré prísť na to odkiaľ vaše pocity pochádzajú. Čo vo vás vyvoláva to, čo svokrovci hovoria, čo robia a prečo. Prečo sa tým cítite ohrozená. Z nejakého dôvodu vás ich konanie vyrušuje, vyvoláva vo vás tieto pocity averzie, hnevu. Avšak za tým môže byť skrytý aj nejaký strach.
A tam by bolo dobré pátrať, možno aj so psychológom.
Navštevovať sa zrejme ešte budete, tak aby vám to nespôsobovalo náročné stavy, ktoré sa u vás začali objavovať.

Určite si tiež svoje hranie, komunikujte svokrovcom ako vidíte situáciu, ako sa v nej cítite, ako by ste to potrebovali. Tiež si určite pravidlá, vyjadrite želania a predstavy o výchove detí, dávaní darčekov.

Rešpektovať to samozrejme nemusia, nikto ich nedonúti, ale môžete sa skúsiť dohodnúť. Tiež čo sa týka návštev, zariaďte si to tak, aby to bolo pre vás prijateľné. O mnohom rozhodujete vy, máte na to právo. Ošetrite a myslite na seba.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com